Ako som si našla čas na ľudí, ktorých mám rada

Ten príbeh mnohí poznáte: len čo sa zobudíte, nič nestíhate.

Nestíhate vstať a nestíhate piť v kľude svoj ranný čaj, prípadne kávu.

Potom si nestíhate umyť hlavu, prípadne vyčistiť hlavu od nánosu, skrze meditáciu.

V priebehu dňa nestíhate odpovedať na všetky maily a večer zájsť do drogerky.

Takto nejako zbehne deň a vy ste nestihli zavolať ujovi na meniny.

Ba čo viac, nestíhate sa stretávať so svojimi milovanými :(

Aj mne sa to stávalo a bola som z toho smutná. Bola som sklamaná zo seba a z ostatných, že na mňa nemajú čas.

Po dlhej analýze seba a svojich vzťahov som zmenila svoje postoje a spôsoby: 

Neurážam sa a už vôbec nečakám, že na mňa druhí ľudia budú mať čas.

Zhon života je už raz taký, a čo robí život usporiadaným a zorganizovaným sú rituály.

Rituály

Napríklad, taká príroda… to je jeden veľký zhon, chaos a systematický neporiadok. No vieme, že vždy a zakaždým príde jar, po nej leto, následne jeseň a zima. To sú oporné body matky prírody.

Inšpirovaná týmto javom, vytvorila som oporné body vo svojich vzťahoch.

V tom partnerskom vzťahu to bolo jednoduché, tam je oporný bod moment - výročie, keď sme si dali prvú pusu, keď sme sa zasnúbili, prípadne si pred sebou prvýkrát prdli. 

Tento oporný bod je vpísaný v našich srdciach a je vpísaný v našich kalendároch.

Ale čo ostatné vzťahy? Tie nejak postrádajú rituály.

A tak je treba si ich vytvoriť, hlavne vtedy, keď už naozaj žijeme tie dospelé životy, keď má každý svoju rodinu, psa či mačku a hlavne náročnú prácu plnú zadaní a termínov.

Takže ako stíhať budovať plnohodnotné vzťahy, keď je váš život zanePRÁZDNenÝ?
(SORRY, touto slovnou hračkou som sa nechcela nikoho dotknúť)

TOTO JE MOJE unikátne know-how:

Príbeh, ktorý s vami zdieľam, len tu a teraz, práve vám a nikomu nikdy viac:

Jedného letného dňa, pred šiestimi rokmi som si zadefinovala ľudí, na ktorých mi v živote najviac záleží, a s ktorými zároveň trávim najmenej času.

Zistila som, že ide o moju rodinu.

Hlavne tú širšiu: sesternice, bratranci a zvedavé tety. Mám ich rada, je to naozaj skvelá banda.

Tak som im napísala list, že 29.8 na výročie SNP ich všetkých pozývam na predĺžený víkend - na chatu v Slovenskom raji (to, že som chatu v tom čase ešte nemala zabeštelovanú, bolo druhoradé).

Čo sa stalo?

Celé príbuzenstvo prišlo.

Bolo to MAGIC.

Čo sa naozaj stalo?

Všetkých to nadchlo.

A ja som nemohla inak, ako ustanoviť rituál: každý rok, na výročie SNP sa celá rodina zídeme. tj. tridsiati ôsmi ľudia 

My sa skutočne už 6 rokov po sebe takto schádzame.

Je to náš rituál, ktorý sme nazvali MOROTÚRA.

Čo to znamená?

Že v priebehu roka môžem byť zanePLNEná, môžem byť odmlčaná, môžem si cestovať od Jána po Milana, ale 29.8. viem, že s nimi budem a budem s nimi naplno, celá a odovzdaná, len ich, lebo ich mám rada, lebo s nimi zdieľam aj DNA, a to už je čo povedať...

Dobre, to by bolo k rodinným vzťahom.

A čo s priateľmi, ako stíhať a venovať sa plnohodnotne všetkým, na ktorých mi záleží?

Ako ísť v ústrety priateľstvu?

Nie som žiaden expert, ale veľa sa nad vzťahmi zamýšľam. Experimentujem, skúšam, hrám sa. Tvorím si vlastný svet a v tomto svete, čas nehrá tak významnú rolu.

Čas je koncept, ktorí si vymysleli ľudia, aby vedeli - od kedy do kedy, a čo za to. To povedal Ján Werich, všetká česť mu.

Ak si myslíš, že nemáš čas, tak ho v skutočnosti naozaj nemáš.

Ak si myslíš, že máš čas, tak ho naozaj máš.

Ja som sa tento rok rozhodla, že budem mať čas. A budem ho mať hlavne na tých, ktorých mám rada. ALE POZOR! Toho času nemusí byť kvantum.

Stačí, že ho bude KVALITUM.

Toto nie je žiadna múdrosť, to dávno viete ešte z čias základky. Toľko teórie a teraz príklady z praxe. Prax je taká, že kolobeh života nám posiela do cesty rôzne osoby.

Niektoré sa len mihnú, odohrajú svoju rolu a život bez nich pokračuje krásne ďalej.

Niektoré osoby s nami zdieľajú kus dlhočiznej cesty a potom buď ostanú navždy alebo opäť len odohrajú svoju rolu a odídu.

Ak sa rozhodneme, že si niekoho chceme v našom živote udržať čo najdlhšie, bez ohľadu na to, či nám to je „predurčené“, tak je to určite chvályhodné rozhodnutie.

Toto rozhodnutie sa dá realizovať a nie je to tak ťažké.

Jediné, čo na to potrebujete je pozornosť.

Nemusíte sa so svojim blízkym človekom stretávať 2x týždenne, aby ste si s ním budovali pevný vzťah na celý život. Dokonca mu ani nemusíte písať a kupovať darček na narodeniny.

To všetko sú krásne veci a určite je dôležité spomenúť si na priateľov v deň narodenín.

Ale ak na narodky zabudnete, nič sa nedeje.

Oveľa dôležitejšie je pomyslieť na milovaného priateľa v bezvýznamný deň a následne urobiť niečo, čo mu ten deň spraví významným.

Oveľa dôležitejšie je kúpiť kamarátke drobnosť, ktorá vám padla do oka, lebo vám ju niečím pripomenula a dať jej tú vec hneď. Nečakať do narodenín.

A teraz vám predstavím môj unikátny koncept (hack), ktorý vám zachráni, posilní a hlavne zastabilizuje všetky vaše vzťahy, na ktorých vám záleží. 

Ak si tento koncept vezmete k srdcu, váš život už nikdy nebude ako predtým :D Naberie úplne nový a hlbší rozmer.

Tento hack ku mne prišiel po tom, čo som si uvedomila nasledovné: Jeden z mojich najbližších priateľov žije v rovnakom meste ako ja, a my „nemáme čas“ sa stretávať. V priebehu roka sa vidíme tak 4-5 krát. 

Okey, už vás nebudem napínať.

Môj hack sa nazýva „Jeden deň v roku.“

Ako už napovedá sám názov, ide o to, stráviť so svojím priateľom/kou celý jeden deň, od rána do neskorého večera. Len vy a on/a. Žiaden mobil, žiadne povinnosti, žiadne „ja už budem musieť bežať.“ 

Žiadne bežanie, nikam sa neponáhľame.
Len sme. Sme spolu a je nám dobre.

Tento deň by mal byť pevne daný, rok vopred a ideálne by to mohol byť vždy ten istý dátum. Napríklad taký 18.apríl. Nie je to krásny termín? Prečo hneď teraz nenapíšeš svojej blízkej osobe, na ktorú v poslednej dobe nemáš čas:

Ahoj Henrieta, čo robíš 18.4.? Nechceš sa so mnou stretnúť a potom to opakovať každý rok, po celý život, pokým budeme zvládať prežúvať tuhú stravu?

Samozrejme, môžete sa stretávať hojne a často aj v priebehu roka, ale 18.4. to bude len o vás. Bude to váš rituál. S mojimi najlepšími priateľmi z Prahy som to zaviedla tento rok, stretávame sa vo štvorici, vždy na deň rovnodennosti či slnovratu. Naposledy sme sa videli v plnej kráse 22.9 a najbližšie, ak Slnko dá, sa uvidíme 21.12. Viem, že si vtedy nemám nič plánovať.

Je to vlastne to isté, ako Morotúra, ktorú som spomínala v predošlom maily, akurát bez prespatia.

Slovíčko na záver: nedostatok času = nedostatok lásky.

Kto miluje, čas si nájde.

Popracujme na tom, aby sme boli neochvejní vo svojej láske a keď budeme hojní v láske, budeme mať hojnosť v čase.

Čauko, papa, lásku buduj.