Skôr než odídeš
Oduševnelá mladá žena, prípadne aj muž,
je už pozdná hodina, možno spíš a možno modlíš sa.
Dovolila som si ti napísať, lebo viem, že neruším a že som ťa nevytrhla z momentálnej činnosti. Maily nerušia, sú nenápadné a tiché. Často končia neprečítané, neodpísané na ne.
Preto rada píšem listy
lebo tam som ja i ty
akoby viac
vo vytržení.
No, ale nie to som chcela. Zomrel pán Lasica.
Je úžasné žiť na rovnakej planéte ako žil tento pán Milan. (Mimochodom, ja mám narodeniny, na jeho meniny). Kto vie na akej planéte je teraz, ale veľmi si cením a radujem sa, že si jeho duša zvolila rovnaký časopriestor ako tá moja a že som ho dokonca mohla obdivovať i naživo, v divadle. Zomrel krásne.
Neviem ako ty, ale ja vnímam smrť celkom dobre.
Mám to s ňou vysporiadané. Nechcem znieť ako hrdinka, ale ja sa jej nebojím. Predtým, ako umriem by som však chcela stihnúť ešte nejaké veci, napríklad tancovať v daždi, milovať sa pri ohni, spievať mantry, naučiť sa rozprávať pútavé príbehy... také tie banality, ktoré môžem ísť robiť aj hneď teraz, ale nechce sa mi, lebo najprv musím dať do poriadku byt, potom si odlíčiť pleť a rozmyslieť, čo budem zajtra variť. Chápeš... niežeby som varila, iba tak tvárim sa.
Predtým, ako sa rozlúčim, dovoľ mi dať ti do pozornosti moje dve nové epizódy podcastu, o tom, že život je joj. Sú opäť krátke, dokonca tam i nôtim zo žartu. Mám však sen naučiť sa spievať.
Čo chceš urobiť ty, skôr než odídeš ?
P.S. Vypočuj si tiež na Spotify alebo Youtube listy, ktoré napísal Milan Lasica. Pochádzajú z predstavenia Listy Emilovi a divadelní kritici sa domnievajú, že sú adresované Júliusovi.
Je to slasť pre uši a humorné bunky.
Tak dobrú noc, odpočiň si.
Neplačte - neteskněte moc - je mi to takhle lepší než pozvolna umírat. Takto se rozletím zase do polí a luk, strání a k rybníkům, na hory i v nížiny. Budu zase nespoutaná, a ten klid a mír. Dejte mi ho - bylo toho tolik, co bylo nutno překonávat - chci už jít. Nebraňte mi svým nářkem. Musíte teď žít také za mne. Líbám Vás, líbám.
(M. Horáková)
