5 princípov môjho feminizmu
Od knihy Manifest mladej ženy veľa ľudí očakávalo, že bude feministická. A ona feministická nepochybne je, akurát nikde v nej slovo feminizmus nenájdete. O slovo sa hlási len medzi riadkami a miestami až veľmi pichá do niektorých osích hniezd tohto životného postoja.
Aj vy cítite, že slovo manifest v sebe nesie akýsi “náboj” vyhranenia? (si svojho územia). Svoj manifest písali komunisti, dadaisti, feministi a femisTKY, hipisisti, metalisti… Pravdepodobne každé svetové či lokálne hnutie, ktoré potrebovalo vyjadriť svoje presvedčenie, hodnoty a postoje. Tie sa väčšinou spísali do uceleného textu a potom symbolicky pribili na pomyselný wittenbergský chrám.
Dnes je slovo manifest úzko späté s feministickou literatúrou. A tak každý, kto ho používa, ako napríklad ja, v názve svojej knihy, vzbuduzje dojem, že jeho dielo bude svetu niečo vyčítať, napríklad nízke zastúpenie žien vo vedení nadnárodných korporátov. Tomu som sa v knihe zámerne vyhla a asi aj preto dostala v jednej kritike nálepku - antifeministická literatúra. Pobavila som sa.
Predtým, ako by som svetu niečo vyčítala, chcem si upratať pred vlastným chrámom.
Pritom, ako si tak upratujem, mnoho mienok a názorov sa mi vyjasňuje. Ale pristihnem sa aj pritom, ako by som niektoré svoje menej pohodlné postoje radšej zamietla pod koberec. Bojím sa, že budú nepriliehavé. Dnes, aby sa človek bál pribiť svoju ceduľku na vlastný chrám /v tomto prípade blog./
Verím, že v 21. storočí môžeme všetci slobodne hlásať svoje vlastné hodnoty a presvedčenia (samozrejme za predpokladu, že nešíria extrémizmus a nenávisť).
Vopred upozorňujem, že tento text, rovnako ako moja kniha nie sú spoločensko – vedná štúdia, publikácia či rozbor súčasného svetového feminizmu, kapitalismu či iného ismu. Je to rozbor môjho vlastného životného postoja, vychádzajúceho hlavne z vlastných skúseností a hodnôt, na ktorých staviam svoj život. Tými hodnotami sú sloboda a láska k sebe a k druhým. Svoje texty charakterizujem ako poetickú úvahu, ktorá sa občas dokonca rýmuje, ale ako som spomínala vyššie, baví ma sloboda a teda voľné verše.
Určite viac umenie, než vedenie.
Tak sa vec má. Pre mňa.
Nie vždy dodržiavam rým,
hrám sa s veršom voľným.
A teraz konečne tie tézy či princípy môjho feministického vyznania:
1. Každá žena má nárok na vlastný postoj k svojmu ženstvu.
Môže ho žiť ako len chce, hlavne nech jej je dobre, a ideálne nech aj iným robí dobre, no hlavne nech žije v súlade so sebou, bez strachu a hanby. Prijatá a prijímajúca druhých.
„Pravda o mladej žene 21. storočia neexistuje. Je v tebe, ty si ju určíš, ty s ňou súznieš.
Nikomu ju nevysvetľuj ani nevnucuj. Je to tvoja pravda a práve pre teba je v tejto chvíli, tu a teraz, pravdivá. A vieš čo je najkrajšie? Že aj tak tu nejde o pravdu, lež o porozumenie. Samej seba.”Úryvok z knihy Manifest mladej ženy
2. Verím v emancipáciu ľudského bytia.
Sme rovnocenné bytosti, ktoré majú svoje danosti. Žena je z jemnej hmoty, ale to neznamená, že je slabá. Svojím citom a intuíciou sa vie vyrovnať mužským štítom. Žena má potenciál rovnako veľký ako muž. Každý však svoj potenciál napĺňa trochu inak. Ak sa žena rozhodne napĺňať svoj potenciál mužskou esenciou – jasnosťou, systémom, cieľom a je s tým oki, tak nech. Ak sa rozhodne ho napĺňať ženskou esenciou – krásou, láskou, múdrom, tiež je to oki. Čo ale nie je oki, resp je to na škodu, keď sa niekto rozhodne nerozvíjať svoj potenciál vôbec. Len tak je, prežíva a sťažuje sa na druhých.
Ak stretnete ženu (či muža), ktorá nadáva svetu, vám, či hocikomu inému, tak to sa len hnevá na seba, že ešte nezačala žiť svoj potenciál.
3. Byť ženou to je dovoliť si byť krásnou. Zvnútra von.
Je to nielen byť krásnou, ale byť citlivou na vnímanie každej krásy navôkol.
Byť ženou znamená kultivovať krásu a lásku. Možno za to nedostaneme povýšenie v práci, ale už aj k tomu pomaly spejeme. Skrášľuj seba a skrášliš svet, ani nevieš ako to potrebujeme.
Je čas začať tvoriť hodnoty.
Ja čas začať tvoriť svoj život,
nie byť jeho obeťou.
A to všetko s dôrazom na lásku.
4. Je čas začať žiť spolu. Spolupracovať.
Je čas vydolovať ženu/muža v nás a nechať sa dopĺňať.
Rovnako ako spolupráca dvoch pohlaví je dôležitá rovnosť a súdržnosť medzi ženami.
Ak si žena a čítaš tento text, mám na teba otázku. Praješ inej žene krásu, lásku, obdiv a úspech? Neprajnosť medzi ženami považujem za pálčivejší nesvár, než nerovnosť medzi mužou a ženou. Najprv by sme my ženy mali vnímať rovnosť medzi nami. A tolerovať aj to, keď sa niektorá rozhodne nebiť za práva, ktoré jej patria. Lebo boje, predsa vždy predznamenávajú nerovný výsledok - víťaza a porazeného.
5. Som feministka, ale namiesto tohto výrazu používam spojenie hrdá žena.
Hrdá, nie pysňá.
Hrdá, nie na niečo.
Hrdá iba preto, že som.
Tento bod ešte rozviniem v pripravovanej úvahe o Obnaženstve. Obnaženstvo je moja hra, koncept, skrátka báseň o žene, ktorá by sa mala zbaviť každej svojej masky, roly, strachu, hnevu, aby žila plnosť v celej svojej nádhere.
Myslela som si, že tých téz bude aspoň 10, ale už mi akosi dochádzajú slová, a ja sa nebudem nútiť k dosiahnutiu tohoto cieľa. Budem hľadať spôsob, ako ten cieľ dosiahneme spolu. To je mimochodom krásna ženská vlastnosť.
Poviem vám, ako to mám s woman power.
Najväčšia moc, ktorú sa usilujem získať, je mať v moci samu seba. Vážiť si samu seba. Neočakávať od druhých, že ma budú doceňovať, že mi budú ustupovať z miesta a udeľovať kvóty. Ak to urobia, fajn. Ocením aj, ak mi pomôžu vyzliecť kabát. To mám zvlášť rada. Ak mi hodia sexistickú poznámku, ak mňa alebo inú ženu degradujú a znížia na objekt, obhájim sa, zastanem, upozorním na neprávosť, ale nedotkne sa ma to. Lebo ja viem, kto som. Som slobodná, slobodná od očakávania, od stotožňovania, od dokazavania si alebo aj sa.
Nepotrebujem sa stotožňovať s tým, že som žena a dokazovať (si), že som rovná. Ja to viem. Ja to žijem. V mieri a v pokore, s dôrazom na lásku. Môže sa to javiť ako lenivý, apatický a komformný prístup, ktorý mi pomáha vyhýbať sa konfliktu. Ale táto cesta, ktorú som si zvolila je paradoxne ťažšia. Kráčam po nej sama, nie vždy pochopená.
Ženy, buďme súdržné. Nepodkopávajme sa.
Spytujme si nízke sebavedomie.
Spytujme si vysoké sebavedomie.
Zakaždým a opakovane sa spytujme,
či konáme v súlade so sebou a v súlade s láskou.
Kedysi, keď mi nejaký muž, väčšinou kolega povedal, že som sa k svojej práci dostala len preto, že som pekná, zvykla som sa mu poďakovať za kompliment. Nie z naivity. Ja viem, že jeho mienenie bolo obmedzené a nepekné. Ale ja som sa slobodne rozhodla hľadať v ňom niečo osožné. Takáto reakcia vie byť viac odzbrojivá ako facka.
Konala som síce v súlade so sebou, ale neprispievala som k tomu, aby sa podobné správanie neopakovalo. A tak, po spytovaní si vedomia, dospievam k postoju, že ak by mi niekto vyslovil podobný komentár dnes, tak sa mu tiež poďakujem, ale dodám, že táto poznámka nie je vhodná a inú ženu by to mohlo zraniť.
A prosím vás, ako často si takéto komentára často hovoríme medzi sebou my ženy?
Som rada, že túto úvahu píšem teraz, v roku 2021, 21.mája.
Ak by som ju bola písala ešte pred rokom, znela by úplne inak.
Totiž, vtedy som mala sklony veriť (ovplyvnená poznaním cykličnosti) že žena je niečo viac, že je to akási vyššia bytosť.
Ak by som písala túto úvahu o 12 mesiacov neskôr, v roku 2022, tiež by asi vyzerala inak. Baví ma žiť svoje ženstvo každý deň, vnímať sa, a keď sa mi naakumulujú isté skúsenosti, vhľady, literatúry, tak potom niečo vyplodím. Je dosť možné, že aj túto svoju úvahu o pár rokov popriem. Nemajte mi to za zlé. Názory sa mi občas menia, hodnoty ostávajú rovnaké. Ale nikdy neviete.
